Malí-veľkí ľudia

Autor: Miriam Králiková | 8.10.2013 o 14:48 | Karma článku: 8,16 | Prečítané:  422x

Väčšinou sa vždy pozerám do zeme. Alebo na niekoho topánky. Alebo na svoje. Priam s noblesou olympijskej krasokorčuliarky obchádzam ľudí v preplnenej hale a strategicky sa vyhýbam očnému kontaktu. Nepotrebujem vyvolávať žiadne, ani nepatrné náznaky sociálnej interakcie s ľuďmi, ktorých nepoznám, ktorí sa tvária tak obyčajne, tak jednoducho a tak normálne. Nežiaria charizmou ako Ježiš Kristus, nemajú vlasy ako Einstein a nikto z nich nezaložil Apple. Chodia rovnakým autobusom ako ja, veci majú z tých istých obchodov a vlastne vôbec nepripomínajú jednotlivcov. Skôr jednoliatu masu tvárí, zvukov a chaosu.

S rovnakým pocitom prichádzam do každej novej komunity neznámych ľudí, ktorých anonymita sa rozplýva s prvým podaním ruky. Všednosť a obyčajnosť sa rozplynie len výnimočne. Ale to je normálne. Sme obyčajní, sme ľudstvo, sme masa.

Ako člen masy teda vyhľadávam vodcu. Originálneho jednotlivca s motivujúcim príbehom, s duchom, s názorom, so všetkou svojou dokonalosťou, ktorá tak kontrastuje s tým šedivým davom. Pár ich poznám, ale nehovoria mojim jazykom, svoje posolstvo odovzdávajú mediálne a šanca, že sa aspoň s jedným z nich stretnem je mizivá. Aspoň som si tak myslela.

Dom modlitby je neoficiálne zoskupenie mladých ľudí. Normálne, ako všetky iné, ktoré združujú veriacich ľudí modliacich sa, spievajúcich, ďakujúcich a prosiacich. Výnimočnosť týchto spoločenstiev je v tom, že človek nie je len pasívnym účastníkom akejsi chvály Ježiša Krista. Je aktívnym vo svojich prosbách a modlitbách, plne prítomný na slávení Boha a jeho veľkých skutkov lásky. Ľudia nahlas čítajú aj Sväté písmo a konkrétne v Dome modlitby vždy jeden z vedúcich účastníkov vykladá evanjelium podľa svedectva zo svojho života.

Chlapec rovnako starý ako ja vstane a začne rozprávať. Bez teologického vzdelania, bez odborných výkladov, len tak prosto a predsa...charizmaticky. Stojí tam pred nami a ponúka nám vlastný príbeh ako skutočný dôkaz toho, že všetci sme výnimoční, zložití v jednoduchosti a veľkí v malosti. Na dlhý okamih mám pocit, že to sám Ježiš ku mne prehovára a láskyplne naťahuje ruky. A v tom prišlo poznanie.

Spomenula som si na dievča, ktoré včera zo zeme zdvihlo papier a hodilo ho do koša. Na chlapcov v podchode, ktorí večernej Bratislave spievali anglickú pesničku. Na mladú ženu z autobusu, ktorá staršiemu pánovi uvoľnila miesto. Na kvetinára, ktorý mi venoval kyticu. Na desiatky ľudí, ktorí pod povrchom všednosti skrývajú obrovskú hĺbku originality a neopakovateľnosti. Je to podpis za každým ich činom, za každou myšlienkou a slovom.

 

Ste ekológovia, ste umelci, samaritáni, vedci, ste vodcovia, autori vlastných príbehov. Pretože ľudstvo, to je človek. A človek, to je ľudstvo. To každému z vás dovoľuje učesať sa na Einsteina, chodiť bosí ako Jobs, či konať zázraky ako Kristus. A ja sa už nepozerám na vaše topánky, ani na svoje. So záujmom sa pozerám na vás a vravím si, „toľko významných ľudí.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.


Už ste čítali?