Takú ju milujte

Autor: Miriam Králiková | 28.7.2013 o 18:20 | Karma článku: 8,86 | Prečítané:  382x

V ohnisku medzi teplými skalami tancujú oranžové plamene. Nad hlavou nebo – nekonečné, žiariace večnosťou možno dávno vyhasnutých hviezd. Na trávu padá rosa, čistá ako horské bystriny, či meandre riek predierajúce sa vlhkým machom kdesi hlboko v hore. Ľudia sa rozprávajú, smejú sa, ale všetky ich hlasy znejú vzdialene. Nie sú tu dominantné, jemne a plynulo prelínajú so zvukom lesa. Nedotknutej čistej prírody.

Väčšina z nás je tu len kvôli nej,  Matke, na ktorú väčšina z ostatných zabudla. Chceme tu spať, na tvrdej živej zemi, piť studenú čistú vodu z jej vzácnych žíl, spievať jej dlho do noci a obdivovať zázraky, ktoré desaťročia dozadu ešte zázrakmi neboli.

Putujeme si planinou, zhovárame a spoznávame sa my i naše duše a nikto si s nikým nevyká. Sme zvláštnou nesúrodou rodinou, v ktorej je prirodzenou autoritou ten, kto najviac vie. Kto vie ako rozložiť oheň, ošetriť zranené koleno a povedať dobrý vtip, keď sa niekto prestane usmievať. Naše „doma“ je všade, našou prácou je postarať sa jeden o druhého, našou odmenou sú vzácne chvíle prítomnosti a našim cieľom samotná cesta.

Srdcia nám bijú pokojnejšie a duše sa tu jemne chvejú. Vibrujú akousi starou známou pesničkou o stvorení sveta a najväčších duchovných tajomstvách. Rozumieme jej. Tu sa to dá.

A potom si človek uvedomí, že celá táto nádhera žiariaca poznaním, za ktorým sa všetci naháňajú je strážená v národnom parku. Monitorovaná, chránená možnými sankciami za porušenie prísnych pravidiel. Tak je to, všetko, čo je na tejto zemi krásne, musíme chrániť. Horšie je, že sami pred sebou.

 

A keď dni neobmedzenej radosti a pokoja skončia a vy sa opäť ocitnete vo svete činžiakov a asfaltových ciest, zvykáte si akosi ťažšie. Síce viete, že svojim zážitkom svet nezmeníte, túžite však o ňom aspoň napísať. Aby aj ostatní vedeli, že všetky tajomstvá vám Matka rozpovie, keď jej zaspievate, keď jej načúvate a keď ju jednoducho naozaj máte radi. Nemyslím ako obľúbené miesto, kam sa radi vraciate, myslím ako súčasť vášho života, tú prastarú prirodzenosť, formu, z ktorej sa vydelí každá ľudská duša. Takú ju milujte a ona vás lesnými cestičkami zavedie až do cieľa vášho osobného príbehu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Čo je populizmus a prečo ho možno budeme potrebovať?

Ak ste si mysleli, že viete, čo je populizmus, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa mýlili.

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Realita Československej ľudovej armády.

ŠPORT

Drastický šport. Prečo Slovenky nezískali medailu

Velez-Zuzulová aj Vlhová jazdia výborne.


Už ste čítali?