...už viem

Autor: Miriam Králiková | 9.11.2012 o 0:52 | Karma článku: 9,66 | Prečítané:  604x

Boh je láska. Prvý krát som si túto vetu prečítala nad vstupnými dverami do kostola v jednej malej dedinke blízko nášho mesta. Vtedy som jej dosť dobre nerozumela a prišlo mi to tvrdenie dosť všeobecné a nejasné. Sedela som vtedy na zadnom sedadle nášho spoľahlivého golfa, z rádia sa ozývali pesničky od Michala Davida, ktorý mojim rodičom pripomínal roky vzdialenej mladosti a tempom šoférujúceho policajta sme sa vracali z nákupov. Napriek tomu, že tak hlboká veta vo mne vtedy nezanechala žiadny hlboký dojem, malý kostolík si pamätám dodnes.

Mala som vtedy asi osem a Boh bol pre mňa starý šedivý a prísny pán sediaci kdesi medzi oblakmi na drevenej stoličke hľadiaci ako pastier na neposlušné ovečky pod sebou. Starká však tvrdila, že modliť sa treba, inak sa „Pánbožko“ nahnevá. A tak som sa k tomu starému pánovi udeľujúcemu tresty za každú vynechanú modlitbu, síce bez toho aby som svojim slovám rozumela, poslušne a vzorne modlila.

Keď som mala jedenásť a bola som už veľké rozumné dievča, vzoprela som sa katolíckym dogmám mojej starej mamy a Otčenáš i Zdravas som strčila do šuflíka s tým, že ho otvorím, až keď sa ten starček prestane tak prísne pozerať.  Cítila som sa tak trochu rebelsky, že porušujem pravidlá a namiesto nanúteného sveta riadeného „vyššou nespravodlivou mocou“ si vytváram vlastný - bez pravidiel a obmedzení. Čosi však tomu svetu chýbalo a ja som nevedela čo.

Raz v lete, keď bolo tak horúco, že nelietali ani muchy, v našej záhrade žltla tráva a starkej vyschýnali paradajky, sedeli sme s ockom v tieni vysokého smreku a zhovárali sa o svete. To som už mala trinásť a stále som bola presvedčená, že môj skoro dokonalý svet ešte čosi potrebuje. Mal svojich drakov, princeznú, kúzla, čarodejnice, tak čo ešte potreboval?

„Vieš Mirka, na to aby svet fungoval, potrebuje svoje pravidlá, potrebuje, aby ho niekto riadil. Ja verím v Boha. Ale nie v takého, v takého toho súdiaceho a trestajúceho, ale v Boha, ktorý je energiou, vieš čo myslím?“

Zamyslene som vtedy prikývla a zahľadela sa na nebo. Vtedy som pochopila, čo môj svet potrebuje. Energiu.

O rok neskôr, na jeseň, keď už vonku začínalo byť chladno, som sa bláznivo dievčensky zamilovala. Mojím svetom, ktorý sa pod vplyvom novej energie pomaly menil, otriasla láska k jednému mužovi. Mal vtedy 27, ja 14, on bol čarodejník, ja princezná a obaja sme milovali rozprávky. Ja naviac aj jeho. Energiu, ktorá v mojom svete dovtedy len nemotorne prúdila priestorom zmenil v skutočnú silu, ktorá z malého citlivého dievčaťa formovala skutočnú ženu...

Dnes mám 18 a každý večer sa modlím. Nie z povinnosti, nie k prísnemu zazerajúcemu pánovi, ale k dokonalému a spravodlivému Bohu, ktorý netrestá, ale miluje. A tak z mladej rebelky vyrástla veriaca žena, ktorá sa vždy, keď prechádza okolo kostolíka a z rádia sa ozýva opočúvaný diskopříběh Michala Davida, záhadne usmeje...už vie, čo tá veta znamená.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Sudca Hrubala: Neviem, či bol Procházka politická objednávka. Vyzerá to tak

Združenie Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank.

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Ministerstvo zaplatilo 175-tisíc za projekt, ktorý skončil v koši.

KOMENTÁRE

Kto robí Slovensku v Amerike reklamu? Aj statočný pes a splašený medveď

Krajinu často zviditeľnia iba virály.


Už ste čítali?