Pondelkový odkaz, alebo ako vyhrať boj nad hrozným dňom

Autor: Miriam Králiková | 29.10.2012 o 21:17 | (upravené 29.10.2012 o 21:24) Karma článku: 6,65 | Prečítané:  364x

Náhlim sa ulicou. Moje teplé výdychy sa zrážajú so studeným októbrovým vzduchom a vytvárajú tak malé obláčiky pary rozplývajúce sa kdesi za mnou. Cítim vôňu prvého snehu, vlasového kondicionéru a kebabu. Poznačená nedostatočným spánkom, častým cestovaním, množstvom povinností, ktoré trieskajú na dvere môjho svedomia a vyčerpávajúcimi prednáškami vôbec nevnímam okolie a sústredím sa len na kníhkupectvo, ktoré, ako sa zdá, už nestojí tam, kde minulý týždeň. V rozhorčení si nevšimnem, že je na druhej strane ulice (bolo tam aj minulý týždeň) a nervózne dupnem nohou.

Chcem sa vzdať. Už by som aj priznala výhru tohto hrozného dňa, ale slávnostné vyhlasovanie víťazov preruší prichádzajúca električka, ktorej stojím v ceste. Strhnem sa, cúvnem pár krokov späť a sledujem svoju zhrbenú postavu odetú do modrého kabáta v odraze zaprášených okien zrýchľujúceho sa dopravného prostriedku. S posledným oknom mizne aj to strhané dievča a nahradí ho pohľad na veľké neprehliadnuteľné kníhkupectvo. Zasmejem sa. Úsmev príjemne rozhýbe stuhnuté lícne svaly. Vyhlásenie víťazov sa odkladá.

Uistím sa, či ma nič nemôže zraziť a prejdem na druhú stranu. Vchádzam dnu, vlhký vzduch vystrieda suchý a teplý naplnený vôňou papiera. Mám rada tú vôňu. Očami prečesávam uličky medzi regálmi a hľadám ochotného pracovníka pripraveného pomôcť. Uvidím sympatickú ženu s dlhými čiernymi vlasmi približne v mojom veku a zamierim k nej. Milo pozdravím a opýtam sa na nejakú knihu od Hvížďalu. Následne ma zavedie k najvyššej polici v celom obchode a spoločne hľadáme knihu, ktorú musím prečítať a na ktorú musím napísať recenziu. Po dlhej minúte ticha sa ospravedlní a niekam odbehne. Stojím tam sama a dlhú chvíľu si krátim čítaním titulov kníh, ktoré ma vôbec neoslovujú názvami, žánrom a ani obalom. Pohľadom skĺznem ešte ku knihe na samom spodku regálu, kde zvyčajne ležia knihy najmenej zaujímavé, zabudnuté a nechcené. Táto nezaujímavá, zabudnutá a nechcená však upúta moju pozornosť natoľko, že sa pre ňu zohnem a vezmem ju do ruky. Keď ma nejaká kniha takto osloví, väčšinou pozriem dozadu na cenovku a vzhľadom na svoj skromný študentský život ju vrátim späť. Ona ku mne však prehovorila tak nežne a osobne, že pozerať na jej cenu mi prišlo neúctivé. Moje materiálne „ja“, ktoré sa v posledných rokoch vytráca so spoluúčasti na riadení môjho života chvíľku protestuje proti vyhadzovaniu peňazí za „zbytočnosti“, ale to dieťa milujúce prekvapenia ho prekričí. Kým sa ochotná pracovníčka s čiernymi vlasmi vráti s knihou od Hvížďalu, začítam som sa do prvých strán románu od Sarah Winmanovej, ktorá mi naliehavo potrebuje niečo odkázať. Neverím totiž v náhody a preto kniha „Když byl bůh králík“ putuje spolu s Karlem v mojej taške von z obchodu.

Rozmýšľam, či mladá predavačka použila len šikovný marketingový ťah, alebo bola tiež len „obeťou“ vyššej moci, ktorá zasiahla do našich životov. V každom prípade, urobila som čosi, čo normálne nerobievam a každé vytrhnutie zo stereotypu pre mňa znamená malé dobrodružstvo. Slávnostné vyhlásenie netrpezlivého víťaza teda mohlo za burácajúceho potlesku a fanfár prebehnúť. Svoje ocenenie som si niesla v taške. Ak v sebe dnešný deň niesol nejaké posolstvo, tak určite to, že človek by sa pre jednu smietku v oku nemal prestať pozerať...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.


Už ste čítali?