Pre slepé oči, no vnímavú dušu

Autor: Miriam Králiková | 20.10.2012 o 20:17 | (upravené 20.10.2012 o 20:27) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  122x

Bez zbytočného smútku, nárekov,

bez vzácnych injekcií, bez liekov,

nesie svoj kríž...potichu,

človeka pozná z nádychu.

Pohľad nemá hlboký, skrýva ho tma,

akoby bol neustále súčasťou sna,

ktorý sníva pod tmavými sklami,

žije síce inak, ale stále s nami.

Vodcom mu je palička, priateľ pes,

verným spoločníkom nekončiaca noc,

nevidel slnko, nevidel les,

vraj je odkázaný na pomoc...

Potrebuje ľútosť? Súcit? Žiaľ?

Možno len človeka, čo by mu naslúchal.

Podal mu ruku, povedal – veď,

lebo tvoje srdce vidí viac,

než naše oči slepé – leť,

stačí pomaly, nikam sa nenáhliac.

A tak miesto náreku dá mu dotyk ruky

viac, než slová súcitu

pripomínajúce jeho muky

brániace úprimnému pocitu...

Tak neplačme, keď zdá sa, že by sme mali,

netešme sa, keď iní by sa smiali,

roňme slzy, keď samy von sa pýtajú

a smejme sa keď smiech pery vítajú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Čo je populizmus a prečo ho možno budeme potrebovať?

Ak ste si mysleli, že viete, čo je populizmus, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa mýlili.

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Realita Československej ľudovej armády.

ŠPORT

Drastický šport. Prečo Slovenky nezískali medailu

Velez-Zuzulová aj Vlhová jazdia výborne.


Už ste čítali?