Pre slepé oči, no vnímavú dušu

Autor: Miriam Králiková | 20.10.2012 o 20:17 | (upravené 20.10.2012 o 20:27) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  125x

Bez zbytočného smútku, nárekov,

bez vzácnych injekcií, bez liekov,

nesie svoj kríž...potichu,

človeka pozná z nádychu.

Pohľad nemá hlboký, skrýva ho tma,

akoby bol neustále súčasťou sna,

ktorý sníva pod tmavými sklami,

žije síce inak, ale stále s nami.

Vodcom mu je palička, priateľ pes,

verným spoločníkom nekončiaca noc,

nevidel slnko, nevidel les,

vraj je odkázaný na pomoc...

Potrebuje ľútosť? Súcit? Žiaľ?

Možno len človeka, čo by mu naslúchal.

Podal mu ruku, povedal – veď,

lebo tvoje srdce vidí viac,

než naše oči slepé – leť,

stačí pomaly, nikam sa nenáhliac.

A tak miesto náreku dá mu dotyk ruky

viac, než slová súcitu

pripomínajúce jeho muky

brániace úprimnému pocitu...

Tak neplačme, keď zdá sa, že by sme mali,

netešme sa, keď iní by sa smiali,

roňme slzy, keď samy von sa pýtajú

a smejme sa keď smiech pery vítajú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Sudca Hrubala: Neviem, či bol Procházka politická objednávka. Vyzerá to tak

Združenie Za otvorenú justíciu sa zrejme zmení na think-tank.

DOMOV

Kaliňák nechal schátrať ubytovňu pre policajtov. Teraz sa jej chce zbaviť

Ministerstvo zaplatilo 175-tisíc za projekt, ktorý skončil v koši.

KOMENTÁRE

Kto robí Slovensku v Amerike reklamu? Aj statočný pes a splašený medveď

Krajinu často zviditeľnia iba virály.


Už ste čítali?