Návraty z "raja"

Autor: Miriam Králiková | 15.10.2012 o 19:46 | Karma článku: 8,40 | Prečítané:  311x

Každé skoro dospelé decko sa teší na moment, kedy si zbalí všetky svoje plyšové zvieratká, veci z poličky nad posteľou a zubnú kefku, sadne na vlak, autobus, alebo iný dopravný prostriedok a konečne vypadne z detskej izby do veľkého sveta samostatných, cieľavedomých a zodpovedných ľudí. Šialenstvo cestovania za vidinou samostatnosti sa zmocnilo aj mňa.

Ako prevažná väčšina mladých ľudí uvedomujúcich si dopyt po tituloch, som sa po úspešnom prijímacom konaní čiastočne presťahovala do Bratislavy so slovami: „doma ma tak často neuvidíte.“ Rodičia neverili môjmu presvedčeniu o tom, že som celkom pripravená prijať výzvy nového sveta. Dôležité bolo, že ja som verila. Bola som totiž presvedčená, že vypadnúť z malého mesta uprostred ničoho a zaujať svoje miesto v metropole Slovenska bude jednoduché. Už samotná cesta do Bratislavy ma utvrdila v tom, že nebude veľa dôvodov vracať sa späť. Po Banskú Bystricu žiadna diaľnica, cesty pripomínajú zmenšeninu vojnového poľa zasiahnutého bombami. Žiadne možnosti kultúrneho vyžitia, žiadne možnosti spoločenského vyžitia, žiadne možnosti...To Bratislava ich ponúka tisíce. Vysoké budovy obalené v skle, žiarivé neónové nápisy, Dunaj, Staré mesto so svojimi pamiatkami...všetko chcete vidieť, všetkého sa chcete dotknúť. Ja som sa dotkla. Zaskočil ma však chlad sprevádzaný samotou a prehnanou anonymitou. Nikoho nepoznáte a nikto nepozná vás. Aké skvelé nie? Nie.

Nevydržala som tu ani dva týždne a už som si balila plyšákov späť do kufra. Vraciam sa domov po rozbitých cestách, ktorých asfalt objímajú stromy a usmievam sa. Vidím známe nízke domčeky, ktoré po chvíli striedajú paneláky a vystupujem z autobusu von do zimy. Je ale teplejšia ako tá v Bratislave...ohrieva ju prítomnosť rodiny.

Je skvelé byť dospelým a žiť v meste, ktoré vám ponúka pestrejšiu paletu možností, než na akú ste zvyknutý, ale rovnako je skvelé uvedomiť si hodnotu vlastného domova a ľudí, ktorí tam na vás čakajú. Ja som si ju uvedomila a na návraty z „raja“ sa vždy teším.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Čo je populizmus a prečo ho možno budeme potrebovať?

Ak ste si mysleli, že viete, čo je populizmus, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa mýlili.

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Realita Československej ľudovej armády.

ŠPORT

Drastický šport. Prečo Slovenky nezískali medailu

Velez-Zuzulová aj Vlhová jazdia výborne.


Už ste čítali?