Malí-veľkí ľudia

Autor: Miriam Králiková | 8.10.2013 o 14:48 | Karma článku: 8,16 | Prečítané:  402x

Väčšinou sa vždy pozerám do zeme. Alebo na niekoho topánky. Alebo na svoje. Priam s noblesou olympijskej krasokorčuliarky obchádzam ľudí v preplnenej hale a strategicky sa vyhýbam očnému kontaktu. Nepotrebujem vyvolávať žiadne, ani nepatrné náznaky sociálnej interakcie s ľuďmi, ktorých nepoznám, ktorí sa tvária tak obyčajne, tak jednoducho a tak normálne. Nežiaria charizmou ako Ježiš Kristus, nemajú vlasy ako Einstein a nikto z nich nezaložil Apple. Chodia rovnakým autobusom ako ja, veci majú z tých istých obchodov a vlastne vôbec nepripomínajú jednotlivcov. Skôr jednoliatu masu tvárí, zvukov a chaosu.

S rovnakým pocitom prichádzam do každej novej komunity neznámych ľudí, ktorých anonymita sa rozplýva s prvým podaním ruky. Všednosť a obyčajnosť sa rozplynie len výnimočne. Ale to je normálne. Sme obyčajní, sme ľudstvo, sme masa.

Ako člen masy teda vyhľadávam vodcu. Originálneho jednotlivca s motivujúcim príbehom, s duchom, s názorom, so všetkou svojou dokonalosťou, ktorá tak kontrastuje s tým šedivým davom. Pár ich poznám, ale nehovoria mojim jazykom, svoje posolstvo odovzdávajú mediálne a šanca, že sa aspoň s jedným z nich stretnem je mizivá. Aspoň som si tak myslela.

Dom modlitby je neoficiálne zoskupenie mladých ľudí. Normálne, ako všetky iné, ktoré združujú veriacich ľudí modliacich sa, spievajúcich, ďakujúcich a prosiacich. Výnimočnosť týchto spoločenstiev je v tom, že človek nie je len pasívnym účastníkom akejsi chvály Ježiša Krista. Je aktívnym vo svojich prosbách a modlitbách, plne prítomný na slávení Boha a jeho veľkých skutkov lásky. Ľudia nahlas čítajú aj Sväté písmo a konkrétne v Dome modlitby vždy jeden z vedúcich účastníkov vykladá evanjelium podľa svedectva zo svojho života.

Chlapec rovnako starý ako ja vstane a začne rozprávať. Bez teologického vzdelania, bez odborných výkladov, len tak prosto a predsa...charizmaticky. Stojí tam pred nami a ponúka nám vlastný príbeh ako skutočný dôkaz toho, že všetci sme výnimoční, zložití v jednoduchosti a veľkí v malosti. Na dlhý okamih mám pocit, že to sám Ježiš ku mne prehovára a láskyplne naťahuje ruky. A v tom prišlo poznanie.

Spomenula som si na dievča, ktoré včera zo zeme zdvihlo papier a hodilo ho do koša. Na chlapcov v podchode, ktorí večernej Bratislave spievali anglickú pesničku. Na mladú ženu z autobusu, ktorá staršiemu pánovi uvoľnila miesto. Na kvetinára, ktorý mi venoval kyticu. Na desiatky ľudí, ktorí pod povrchom všednosti skrývajú obrovskú hĺbku originality a neopakovateľnosti. Je to podpis za každým ich činom, za každou myšlienkou a slovom.

 

Ste ekológovia, ste umelci, samaritáni, vedci, ste vodcovia, autori vlastných príbehov. Pretože ľudstvo, to je človek. A človek, to je ľudstvo. To každému z vás dovoľuje učesať sa na Einsteina, chodiť bosí ako Jobs, či konať zázraky ako Kristus. A ja sa už nepozerám na vaše topánky, ani na svoje. So záujmom sa pozerám na vás a vravím si, „toľko významných ľudí.“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?