Sme deťmi nádeje

Autor: Miriam Králiková | 9.4.2013 o 23:49 | (upravené 10.4.2013 o 8:04) Karma článku: 9,56 | Prečítané:  269x

Deti nového sveta, epochy, tisícročia. Narodili sme sa, keď sa ostatná Európa a vlastne celý svet spamätával z pádu komunistického režimu, vychladnutia Studenej vojny a neznámej slobody rozvoniavajúcej v nových politických zriadeniach nových demokratických štátov. Nadýchli sme sa pototalitného vzduchu úplne prirodzene, zatiaľ čo pľúca našich rodičov a rodičov ich rodičov si zvykajú dodnes. Požehnanie, ktoré sa neodmieta. V opačnom prípade sa stáva prekliatím.

 

Sme snáď najslobodnejšími deťmi aké planéta mala. Slobodné v myšlienkach, rozhodnutiach, slobodné vo voľbe krokov a vnímania dobrého i zlého. Neexistujú predpísané modely, ktoré by sme rešpektovali, nemáme vzory, ktoré by sme chceli nasledovať, nechceme sa na nikoho podobať a vlastne to od nás ani nikto nechce. Sme tí, pre ktorých je čistý vzduch samozrejmosťou nie zvláštnosťou nového sveta. Sme budúci liberálni vodcovia plní sviežich nápadov na záchranu a pomoc unavenej Matke – Zemi. Bez irónie, bez sarkazmu. Sme tu, generácia zdanlivo nespratná a drzá, bez úcty, s dierou na nohaviciach a gíčovým tetovaním na ramene. S náušnicou v nose, či nad obočím, s cigaretou, s knihou z knižnice, ktorá nám nepatrí, lebo na ňu nemáme a s veľkými snami v kufri, čo ťaháme všade so sebou. Arogantní, šťastní, zatvorení medzi štyrmi stenami z lásky, smútku, túžby a snov.

Svet nás chce a túži po nás, no bez kravaty a mimoriadneho účesu stojíme len kdesi na moste a rozmýšľame nad skokom do rieky. Chceme hovoriť, máme čo, máme o čom, ale sloboda nám zalepila ústa. Je taká veľká a taká benevolentná, že nikoho nedonúti zastaviť sa pod našim mostom a pozbierať sny, ktoré z neho hádžeme do dravých vôd rieky hladnej po mladom krku. Deti nového sveta, epochy, tisícročia. Deti, ktorým musíte od ich štyroch stien vytesať dvere, alebo aspoň okno nádeje, že Boh ich má rád a že na mieste, kde rieka vyplavuje telá samovrahov a kusy potrhaných snov bude stáť človek, čo ich pozbiera, zlepí a už nikdy nevynesie na iný most. Len až by tým mostom chcel prejsť. Na druhý breh skutočne slobodnej zeme.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?