Pondelkový odkaz, alebo ako vyhrať boj nad hrozným dňom

Autor: Miriam Králiková | 29.10.2012 o 21:17 | (upravené 29.10.2012 o 21:24) Karma článku: 6,65 | Prečítané:  355x

Náhlim sa ulicou. Moje teplé výdychy sa zrážajú so studeným októbrovým vzduchom a vytvárajú tak malé obláčiky pary rozplývajúce sa kdesi za mnou. Cítim vôňu prvého snehu, vlasového kondicionéru a kebabu. Poznačená nedostatočným spánkom, častým cestovaním, množstvom povinností, ktoré trieskajú na dvere môjho svedomia a vyčerpávajúcimi prednáškami vôbec nevnímam okolie a sústredím sa len na kníhkupectvo, ktoré, ako sa zdá, už nestojí tam, kde minulý týždeň. V rozhorčení si nevšimnem, že je na druhej strane ulice (bolo tam aj minulý týždeň) a nervózne dupnem nohou.

Chcem sa vzdať. Už by som aj priznala výhru tohto hrozného dňa, ale slávnostné vyhlasovanie víťazov preruší prichádzajúca električka, ktorej stojím v ceste. Strhnem sa, cúvnem pár krokov späť a sledujem svoju zhrbenú postavu odetú do modrého kabáta v odraze zaprášených okien zrýchľujúceho sa dopravného prostriedku. S posledným oknom mizne aj to strhané dievča a nahradí ho pohľad na veľké neprehliadnuteľné kníhkupectvo. Zasmejem sa. Úsmev príjemne rozhýbe stuhnuté lícne svaly. Vyhlásenie víťazov sa odkladá.

Uistím sa, či ma nič nemôže zraziť a prejdem na druhú stranu. Vchádzam dnu, vlhký vzduch vystrieda suchý a teplý naplnený vôňou papiera. Mám rada tú vôňu. Očami prečesávam uličky medzi regálmi a hľadám ochotného pracovníka pripraveného pomôcť. Uvidím sympatickú ženu s dlhými čiernymi vlasmi približne v mojom veku a zamierim k nej. Milo pozdravím a opýtam sa na nejakú knihu od Hvížďalu. Následne ma zavedie k najvyššej polici v celom obchode a spoločne hľadáme knihu, ktorú musím prečítať a na ktorú musím napísať recenziu. Po dlhej minúte ticha sa ospravedlní a niekam odbehne. Stojím tam sama a dlhú chvíľu si krátim čítaním titulov kníh, ktoré ma vôbec neoslovujú názvami, žánrom a ani obalom. Pohľadom skĺznem ešte ku knihe na samom spodku regálu, kde zvyčajne ležia knihy najmenej zaujímavé, zabudnuté a nechcené. Táto nezaujímavá, zabudnutá a nechcená však upúta moju pozornosť natoľko, že sa pre ňu zohnem a vezmem ju do ruky. Keď ma nejaká kniha takto osloví, väčšinou pozriem dozadu na cenovku a vzhľadom na svoj skromný študentský život ju vrátim späť. Ona ku mne však prehovorila tak nežne a osobne, že pozerať na jej cenu mi prišlo neúctivé. Moje materiálne „ja“, ktoré sa v posledných rokoch vytráca so spoluúčasti na riadení môjho života chvíľku protestuje proti vyhadzovaniu peňazí za „zbytočnosti“, ale to dieťa milujúce prekvapenia ho prekričí. Kým sa ochotná pracovníčka s čiernymi vlasmi vráti s knihou od Hvížďalu, začítam som sa do prvých strán románu od Sarah Winmanovej, ktorá mi naliehavo potrebuje niečo odkázať. Neverím totiž v náhody a preto kniha „Když byl bůh králík“ putuje spolu s Karlem v mojej taške von z obchodu.

Rozmýšľam, či mladá predavačka použila len šikovný marketingový ťah, alebo bola tiež len „obeťou“ vyššej moci, ktorá zasiahla do našich životov. V každom prípade, urobila som čosi, čo normálne nerobievam a každé vytrhnutie zo stereotypu pre mňa znamená malé dobrodružstvo. Slávnostné vyhlásenie netrpezlivého víťaza teda mohlo za burácajúceho potlesku a fanfár prebehnúť. Svoje ocenenie som si niesla v taške. Ak v sebe dnešný deň niesol nejaké posolstvo, tak určite to, že človek by sa pre jednu smietku v oku nemal prestať pozerať...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?